Korózia v dôsledku pôsobenia okolitého prostredia napadá predovšetkým kovové súčasti strojov, cestné vozidlá nevynímajúc. Postupne sa šíri, narúša ich štruktúru, vedie k úbytku materiálu a tým aj zhoršeniu ich pôvodných vlastností, najmä pevnosti. Narušenie nosných častí konštrukcie vozidla ohrozuje bezpečnosť jeho používania a je preto pri technickej kontrole považované za vážnu alebo až nebezpečnú chybu.
Ako znalecká organizácia sme sa prednedávnom zaoberali prípadom, ktorý súvisel aj s posúdením korózie pri poslednej technickej kontrole. Zadávateľ odborného vyjadrenia nás zbavil mlčanlivosti a súhlasil s využitím zistení znaleckého skúmania na účel prevencie a dozoru nad technickými kontrolami. Predmetom skúmania bolo ojazdené vozidlo Kia Sorento vyrobené v roku 2004 a s najazdenými viac ako 260.000 km, ktoré nový majiteľ kúpil bez toho, aby sa oboznámil so stavom jeho spodnej časti. My sme pri podrobnejšom skúmaní podvozkového nosného rámu vozidla zistili toto:
„Nosný rám vozidla vykazoval známky korózie na veľkej časti jeho povrchu. Prítomná korózia nebola len povrchového charakteru, ale zasahovala do hĺbky materiálu. V určitých miestach boli na ráme identifikované miesta, kde korózia spôsobila deštrukciu a úbytok základného materiálu, čo spôsobilo úplnú absenciu niektorých jeho častí.“
Vozidlo sme skúmali v marci 2023, poslednú technickú kontrolu s hodnotením spôsobilé na premávku úspešne absolvovalo v apríli 2020. Technik technickej kontroly pri nej koróziu podvozku v kontrolnej položke 6.1.1 nezistil, z ľahkých chýb, ktoré vyznačil, k nej bola najbližšie chyba s kódom 6.2.1.SK.1 „Niektorá časť kabíny alebo karosérie je poškodená, avšak poškodenie narúša iba jej estetický vzhľad, nie pevnosť alebo funkciu.“ Jednou z otázok, ktoré prirodzene vyvstali, bolo, či korózia mohla byť prítomná už počas poslednej technickej kontroly.
Rýchlosť šírenia korózie sa dá odhadnúť na základe stupňa koróznej agresivity prostredia, ktorému je materiál vystavený. Bežné prostredie na Slovensku vo všeobecnosti patrí do niektorej z trojice z celkovo šiestich kategórií podľa normy ISO 12944-2; C2 s nízkou agresivitou (vidiecke prostredie), C3 so strednou agresivitou (mestské a priemyselné prostredie s miernym znečistením oxidom siričitým) alebo C4 s vysokou agresivitou (priemyselné prostredie). Zodpovedajúci úbytok hrúbky častí vyrobených z nízkouhlíkovej ocele je v priemere ročne od 1,3 μm (v prípade kategórie prostredia C2) do 80 μm (pri C4). Teda v najnepriaznivejšom prípade pôsobenia vysoko agresívneho prostredia na nízkouhlíkovú oceľ, pričom v automobilovom priemysle sa spravidla používajú kvalitnejšie ocele, ide o rýchlosť najviac osem stotín milimetra úbytku hrúbky materiálu ročne. Ak by sme aj uvažovali ešte agresívnejšie prostredie, ktoré sa na Slovensku bežne nevyskytuje (kategórie C5 alebo CX charakteristické vysokou vlhkosťou a znečistením, typické napríklad pre pôsobenie morskej vody v subtropickom alebo tropickom pásme), úbytok hrúbky materiálu sa pre ne predpokladá maximálne do dvoch (C5) respektíve siedmich (CX) desatín milimetra ročne. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou tak pri poškodeniach, kedy korózia úplne zdevastovala nosné časti podvozkového rámu, ako vidno na snímkach, musela byť zjavná už pri poslednej technickej kontrole pred troma rokmi.